Formy rakoviny pľúc

Rozlišujeme dve hlavné formy karcinómu pľúc:

  • nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC)
  • a malobunkový karcinóm pľúc (SCLC).

Nemalobunkový karcinóm pľúc je najčastejšou formou rakoviny pľúc ( je to približne 85 % všetkých prípadov, malobunkový karcinóm tvorí 15 percent prípadov).

Najčastejšie histologické typy nemalobunkového karcinómu sú skvamocelulárny karcinóm (väčšinou sa spája s fajčením) a adenokarcinóm (u nefajčiarov a u žien).

Malobunkový je zriedkavejší, no ide o najagresívnejší typ rakoviny pľúc, ktorý sa veľmi rýchlo šíri a často tvorí metastázy.

Pokrok v molekulovej biológii umožnuje rozoznať pri karcinóme pľúc rôzne genetické zmeny nádorových buniek. Patria sem predovšetkým zmeny génov EGFR, ALK, ROS ako iné genetické zmeny. Ich identifikácia má nesmierny význam pre výber vhodnej liečby, ktorá cieli priamo na zmenené gény.

Jednou z takýchto genetických zmien je výskyt mutácií v géne receptora pre epidermálny rastový faktor, tzv EGFR gén. Použitie cielenej terapie umožňuje dramatické zlepšenie odpovede a klinický prínos bez nut¬nosti počiatočnej liečby klasickými cytotoxickými chemoterapeutikami.

Nádory pľúc s mutáciami EGFR

Mutácie EGFR génu sa vyskytujú celosvetovo asi u 10-30% pacientov s nemalobunkovým nádorom pľúc, v kaukazskej populácii je výskyt mutácií nižší a pohybuje sa v rozmedzí 10-15%. V praxi sa rozlišuje viacero druhov mutácii EGFR. Väčšinu z nich tvoria tzv aktivačné mutácie (napr. delécia v exóne 19, bodová mutácia v exóne 21, označovaná tiež ako L858R), ktoré umožňujú selektívny rast nádorových buniek, ale tiež aj ich predĺžené prežíanie.

Pacienti s karcinómom pľúc s dokázanou mutáciou EGFR génu by mali dostávať cielenú liečbu liekmi, ktoré sa nazývajú inhibítory EGFR – tyrozínkinázy (EGFR-TKI). Veľké klinické štúdie potvrdili štatisticky významné predĺženie času do progresie ochorenia, predĺženie celkovej doby prežívania a zlepšenie kvality života v porovnaní s pacientami, ktorí boli liečení klasickou chemoterapiou.

Existuje 3 generácie EGFR TKI, pričom platí, že novšia generácia EGFR TKI je zvyčajne účinnejšia ako tá predchádzajúca. Niektoré lieky z tejto skupiny sú účinné aj pri liečbe mozgových metastáz. Posledná generácia dokáže byť účinná aj u tých pacientov, kde sa vyvinula počas prvotnej liečby rezistencia na prvo- a druhogeneračné EGFR TKI.

Aby sa mohla vzniknutá rezistencia dokázať a nasadiť účinná liečba, je potrebné nádorovú vzorku znovu vyšetriť. Môže sa to urobiť cestou opakovanej biopsie pri progresii ochorenia, ale tiež je možná „tekutá biopsia“, kedy sa genetická zmena spojená s rezistenciou na prvo- a druhogeneračné EGFR TKI zisťuje zo vzorky krvi, kde je prítomná aj cirkulujúca nádorová DNA.

ALK pozitívny nádor pľúc

Väčšina pacientov s karcinómom pľúc má nemalobunkový karcinóm pľúc (NSCLC). Malé percento z nich má pozitívny výsledok testu na ALK-pozitívny karcinóm pľúc. To znamená, že nádorové ochorenie je spôsobené zmenou v géne ALK. Pacienti s diagnostikovaným ALK-pozitívnym karcinómom pľúc sú s veľkou pravdepodobnosťou:

  • mladší ako 50 rokov v čase stanovenia diagnózy,
  • nefajčiari.

Pacienti s diagnostikovaným ALK-pozitívnym karcinómom pľúc môžu mať odlišné potreby a obavy ako pacienti s inými druhmi karcinómu pľúc. Dôležité je, že na liečbu ALK-pozitívneho karcinómu pľúc sú k dispozícii aj špeciálne lieky.

Čo je Gén ALK?

Gén ALK dáva pokyny na tvorbu receptorovej tyrozínkinázy ALK – proteínu, ktorý je súčasťou signálnej dráhy riadiacej rast a delenie buniek. ALK-pozitívny karcinóm pľúc vznikne vtedy, keď sa časť génu ALK poruší a pripojí k druhému génu, čím sa vytvorí fúzia (alebo spojenie) medzi ALK a druhým génom. Toto sa niekedy nazýva „preskupenie“ alebo „translokácia“

U pacientov s ALK- pozitívnym karcinómom pľúc je tradičná liečba, ako je chemoterapia alebo ožarovanie, všeobecne menej úspešná ako liečba cielenými liekmi.

Cielené lieky, nazývané „inhibítory ALK“ a známe aj ako inhibítory tyrozínkinázy (TKI), boli vyvinuté na presné zameranie na mutáciu spôsobujúcu toto nádorové ochorenie.