Najskôr rakovina zasiahla jej manžela. Potom si Lenka nahmatala hrčku.

„Nechcela som pripustiť, že sa to týka aj mňa!“ Lenka (49) mala pocit, že pre svoje zdravie robí všetko, čo môže – až do marca 2025.

Lenka (49) mala pocit, že pre svoje zdravie robí všetko, čo môže. Od detstva športovala, zdravo sa stravovala a pre cysty v prsníkoch pravidelne absolvovala ultrazvukové kontroly s negatívnym nálezom. Nemala dôvod myslieť si, že by sa jej diagnóza rakoviny prsníka mohla týkať. Až do marca 2025.

Jedného dňa si pri čítaní knihy ľahla na brucho a pocítila v prsníku nepríjemný tlak. Predpokladala, že ho spôsobila spodná bielizeň. Pocit však neustupoval a keď sa pokúsila zistiť, odkiaľ prichádza, nahmatala malú, nenápadnú hrčku. „Síce mi hlavou preletela myšlienka na rakovinu, hneď som ju odmietla. Navyše môj manžel mal len niekoľko mesiacov po poslednej chemoterapii, nechcela som pripustiť, že by sa niečo podobné mohlo týkať aj mňa. Tak som si iba do kalendára poznačila, že zavolám lekárovi,“ spomína.

Nasledoval ultrazvuk, mamografia, biopsia a 23 dní, počas ktorých nevedela, čo sa v jej tele deje. Výsledok napokon priniesol diagnózu, ktorá ju zrazila na kolená: hormonálne závislý karcinóm prsníka. O necelých 24 hodín dostala prvú injekciu na utlmenie funkcie vaječníkov a zo dňa na deň sa ocitla v navodenej menopauze.

Z jedného centimetra bolo takmer šesť

Pôvodný nález mal približne jeden centimeter. Ďalšie vyšetrenia však odhalili podstatne rozsiahlejšie postihnutie prsníka, ktoré zasahovalo takmer šesť centimetrov. Zachovanie prsníka tak už neprichádzalo do úvahy. Lenka súčasne podstúpila genetické vyšetrenie, ktorého výsledok mohol ovplyvniť rozsah operácie. Ak by sa potvrdila genetická záťaž, lekári by pristúpili k odstráneniu oboch prsníkov.

Najťažšie rozhodovanie napokon nebolo spojené so samotnou operáciou. Oveľa ťažšie bolo nájsť spôsob, ako povedať o diagnóze svojim deťom. „Mali deväť a jedenásť rokov a len krátko predtým sledovali liečbu svojho otca,“ vysvetľuje. „Pýtali sa ma, prečo mám rakovinu aj ja, keď ju mal aj ocino. Dodnes na tú otázku nemám odpoveď.“

Lenka podstúpila mastektómiu s odstránením sentinelových uzlín. Po operácii prišlo krvácanie a ešte v ten istý deň musela absolvovať ďalší zákrok. „Prvý pohľad do zrkadla bol šokujúci. Našťastie som bola ešte pod vplyvom anestézie.“

Pooperačné výsledky priniesli hneď niekoľko dôležitých odpovedí. Genetické vyšetrenie bolo negatívne, čo pre Lenku znamenalo veľkú úľavu najmä kvôli jej deťom. Histológia zároveň ukázala, že hormonálna liečba, ktorú dostala ešte pred operáciou, zabrala veľmi dobre. Aktivita nádorových buniek výrazne klesla a väčšinu nálezu tvoril DCIS, teda neinvazívny karcinóm.

Chemoterapia ani rádioterapia tak neboli potrebné. Liečba pokračovala hormonálnou terapiou, ktorú má užívať minimálne päť rokov.

„Len“ hormonálna liečba?

Na prvý pohľad môže táto forma terapie pôsobiť ako menej náročná súčasť liečby. Lenka dnes vie, že má výrazný vplyv na telo aj každodenný život. „Osobne ju znášam veľmi ťažko,“ priznáva. „Navodená menopauza, výrazné chudnutie a ďalšie vedľajšie účinky mi ukázali, že rozhodne nejde iba o nejakú tabletku.“

K samotnej liečbe sa postupne pridali aj jej následky. Lymfedém ruky a trupu, zamrznuté rameno, obmedzenie pohybu a funkčnosti ruky, ako aj strata citlivosti hrudníka a časti hornej končatiny. Lenka každý deň nosí kompresný návlek, cez deň aj v noci. Bez neho jej ruka v dôsledku lymfedému opúcha, čo ovplyvňuje pohyb, prácu, spánok aj úplne bežné činnosti. „O lymfedéme sa hovorí stále veľmi málo, hoci pre ženu môže znamenať ďalšiu dlhodobú záťaž, o ktorej predtým nemala ani potuchy,“ upozorňuje Lenka.

Život po liečbe má svoju vlastnú podobu

Lenkin príbeh ukazuje, že rakovina prsníka si nevyberá podľa veku ani rodinnej anamnézy. Svojím príbehom nechce ženy vystrašiť. Chce ich viesť k pozornosti voči vlastnému telu a k zodpovednému prístupu k skríningovým vyšetreniam. „Nikdy som si nemyslela, že rakovina prsníka bude môj prípad. Dnes viem, že prevencia nie je záruka, že nikdy neochorieme. Je však našou šancou zachytiť problém čo najskôr, aby sme dostali šancu na vyliečenie.“

Počas Pink Októbra, mesiaca prevencie rakoviny prsníka, vyzýva nielen k zodpovednému prístupu k vlastnému zdraviu, ale aj k otvorenému dialógu o rakovine a jej následkoch. Pripomína, že onkologické pacientky potrebujú nielen kvalitnú liečbu, ale aj rehabilitáciu, pomoc pri lymfedéme, podporu pri zvládaní následkov hormonálnej terapie a v neposlednom rade psychickú oporu. „Starostlivosť o ženu s rakovinou prsníka nekončí operáciou. Rovnako dôležité je pomôcť jej znovu nájsť istotu, silu a priestor pre život, ktorý pokračuje ďalej,“ uzavrela.