Mala sa tešiť na Vianoce. Deň pred nimi prišla diagnóza rakoviny prsníka

Deň pred Vianocami sa človeku nechce počuť slovo rakovina. Zuzana (44) v tento deň už vedela, že sa jej život práve rozdelil na dve polovice: obdobie pred diagnózou a všetko ostatné, čo príde po nej.

Aj napriek tomu dúfala. Ako každý človek, ktorý sa ocitne zoči-voči niečomu, čo si dovtedy nedokázal ani predstaviť. Možno sa ešte môže stať zázrak, možno bude všetko inak.

Prvé signály pritom nenaznačovali, že by mohlo ísť o diagnózu, ktorá by mala obrátiť jej život naruby. Únavu pred Vianocami v roku 2019 pripisovala stresu a vysokému pracovnému nasadeniu. Hrčku, ktorá ju znepokojila, si nahmatala sama. Paradoxne práve v čase, keď konečne spomalila a začala sa tešiť na vianočné sviatky s rodinou.

Keď človek hľadá istotu

O Zuzaninu liečbu sa postarala MUDr. Malejčíková z Národného onkologického ústavu. S odstupom času túto skúsenosť označuje za jedno zo svojich veľkých výhier. Začiatok však podľa jej vlastných slov nebol vôbec jednoduchý. „Človek s rakovinou nepotrebuje iba liečbu. Chce istotu, že robí všetko, čo môže. Chce rozumieť svojim možnostiam a mať pocit, že svoj život ešte stále aspoň sčasti drží vo vlastných rukách,“ vysvetľuje.

Napokon absolvovala kompletnú liečbu v Národnom onkologickom ústave na Klenovej v Bratislave. Chemoterapia, operácia, ožarovanie a následná zabezpečovacia liečba. Medicínsky náročnú cestu zvládla aj vďaka ľuďom, ktorí ju na nej sprevádzali. „Úsmev na tvári. Súcit v očiach. Povzbudenie vo chvíli, keď ho človek potrebuje viac, než dokáže povedať. To všetko mi dali títo ľudia,“ vraví.

Liečba tela aj duše

Ani Zuzana počas liečby nemala všetko pod kontrolou. Rovnako ako mnohé iné pacientky, aj ona prežívala strach z neznámeho, z náročnosti liečby a z toho, ako ju zvládne jej telo aj psychika. Najviac myslela na svoje malé deti, manžela a celú rodinu, pričom si naplno uvedomila význam meditácie a všímavosti, ktorým sa venovala už pred svojou diagnózou. „Metódy mindfulness mi pomáhali zostať v prítomnosti v čase, keď moju myseľ zaplavovali obavy z toho, čo všetko by sa mohlo stať,“ vysvetľuje.

Rozhodla sa, že počas chemoterapie sa pokúsi zostať „sama pri sebe“. A keď týmto neľahkým obdobím prejde, chce o svojej skúsenosti hovoriť. „Už v čakárni počas chemoterapie sa ma pacienti pýtali, ako môžem zostať taká pokojná. Rozprávala som sa s nimi o nastavení mysle, o meditácii a o tom, čo mi pomáha zvládať dni, ktoré zďaleka neboli jednoduché.“

Prevencia nie je len vyšetrenie

Keď si pred Vianocami nahmatala hrčku, ešte netušila, čo bude nasledovať. Vedela však, že musí konať. Dnes otvorene priznáva, že skúsenosť s rakovinou ju prinútila zmeniť nielen nastavenie mysle, ale aj pohľad na prevenciu a na to, čo znamená starať sa o seba a svoje zdravie. „Pre mňa prevencia znamená záujem o celú seba. Nielen o svoje fyzické telo, ale aj o to, ako sa pohybujem v tomto svete, čo cítim a prežívam. Prevencia nie je iba konkrétne vyšetrenie alebo dátum v kalendári. Je to o každodennom vzťahu k sebe a o ochote neprehliadať zmeny, ktoré si zaslúžia pozornosť. Začína ochotou všímať si, počúvať sa a konať skôr, než musím…“