Na rakovinu prsníka ju neupozornila hrčka

Zuzana (42) si hrčku, ktorá by ju mohla upozorniť na rakovinu prsníka, nikdy nenahmatala. Na lekára ju priviedli úplne iné príznaky – a ukázalo sa, že aj prvý (negatívny) výsledok biopsie môže byť falošný.

Zuzana si hrčku, ktorá by ju mohla upozorniť na rakovinu prsníka, nikdy nenahmatala. Už približne desať rokov pred diagnózou mala v prsníku fibroadenóm, pre ktorý bola sledovaná častejšie. Keď sa neskôr objavila bolesť a pridali sa ďalšie ťažkosti vrátane výtoku z bradavky, spozornela. Takéto prejavy nemusia vždy súvisieť s rakovinou, Zuzana však svoje telo poznala a cítila, že niečo nie je v poriadku.

V júni 2025 absolvovala biopsiu s negatívnym výsledkom. Mohla si vydýchnuť. Mohla uveriť, že obavy boli zbytočné a že tým sa celá nepríjemná kapitola skončila. Lenže jej problémy neprestávali. Neskôr sa ukázalo, že prvý výsledok bol falošne negatívny a ďalšie vyšetrenia napokon priniesli diagnózu, ktorá jej život obrátila naruby.

„Nie každá rakovina sa ohlási svojimi typickými príznakmi. O to dôležitejšie je poznať svoje prsia, vnímať ich zmeny a pri pretrvávajúcich ťažkostiach sa ozvať,“ zdôrazňuje Zuzana a upozorňuje, že samovyšetrenie nemôže nahradiť odborné vyšetrenie ani pravidelný mamografický skríning.

Opora v odbornosti

Diagnóza priniesla do Zuzaninho života obrovský strach. S odstupom času hovorí, že napriek všetkému mala šťastie na ľudí – na chirurga MUDr. Mariána Karabu a onkologičku MUDr. Miroslavu Malejčíkovú, ktorí jej pomohli zorientovať sa v situácii, keď emócie prevyšovali schopnosť pokojne premýšľať.

„Keby bolo rozhodnutie iba na mne, dala by som si odstrániť oba prsníky. Mala som však pri sebe tím lekárov, ktorí mi vysvetlili, čo je v mojom prípade medicínsky potrebné, a pomohli mi rozhodovať sa podľa odborných faktov, nie pod vplyvom strachu.“

Po odbornom posúdení podstúpila prsník zachovávajúcu operáciu. Nádor bol hormonálne pozitívny a HER2-negatívny. Onkologička sa rozhodla doplniť genomické vyšetrenie MammaPrint, ktorého výsledok ukázal nízke riziko recidívy – aj vďaka nemu bolo možné presnejšie nastaviť ďalší postup, bez nutnosti chemoterapie. Po ukončení rádioterapie Zuzana pokračuje v dlhodobej zaisťovacej hormonálnej liečbe. „Dnes sa už nevnímam ako pacientka, ale ako vyliečená žena,“ vysvetľuje.

Znovu si našla cestu k vlastnému telu

Po operácii a rádioterapii sa k bežnému životu aj pohybu vracala pomaly a s rešpektom. Začínala chôdzou a kardio cvičením, neskôr sa vďaka trénerovi Viktorovi Olivovi a fyzioterapeutke Jessice Zatlkajovej postupne dostala k pravidelnému silovému tréningu. „Keď sa hýbem a svoj čas napĺňam vecami, ktoré majú pre mňa zmysel, cítim sa lepšie a mám viac energie. Učím sa pritom vnímať aj svoje potreby a bez výčitiek dať seba na prvé miesto.“

Prevencia ako starostlivosť o vlastný život

Keď sa Zuzany spýtate, čo by poradila ženám, ktoré samovyšetrovanie stále odkladajú, odpovie jednoducho: netreba čakať! „Nie každá bolesť znamená rakovinu. Nie každý výtok znamená nádor. Ale žena, ktorá pozná svoje telo, okamžite spozornie, keď je niečo odrazu inak. A potom treba urobiť ďalší krok – vyhľadať lekára.“

Zo skúšky, ktorou si Zuzana prešla, vyšla silnejšia, pokojnejšia a odhodlanejšia. Dnes je súčasťou tímu NIE RAKOVINE, kde podporuje ženy, ktoré prechádzajú podobnou životnou skúsenosťou. Zuzanin príbeh je pripomienkou, že vlastné zdravie treba dať na prvé miesto. Že prevencia nie je priznanie strachu, ale prejav zodpovednosti voči sebe. A že ak sa niečo zmení, treba hľadať odpoveď – za každou diagnózou je totiž človek, ktorý môže dostať ďalšiu šancu.