Na rakovinu prsníka ju neupozornila hrčka: Zuzka (42) si všimla iné príznaky, toto ju priviedlo k lekárovi

Každý príbeh prináša nádej. Nie preto, že by bol jednoduchý, ale preto, že nám môže ukázať cestu, ktorú by sme inak možno nenašli. Zuzka o svojej skúsenosti s rakovinou hovorí otvorene bez toho, aby jej dovolila určovať, kým je. A možno práve preto má jej príbeh takú silu.

Keď mala 42 rokov, jej život sa zastavil

Zuzka si hrčku, ktorá by ju mohla upozorniť na rakovinu prsníka, nikdy nenahmatala. Už približne desať rokov pred diagnózou mala v prsníku fibroadenóm, pre ktorý bola sledovaná častejšie. Keď sa neskôr objavila bolesť a pridali sa ďalšie ťažkosti vrátane výtoku z bradavky, spozornela. Takéto prejavy nemusia vždy súvisieť s rakovinou, Zuzka však svoje telo poznala a cítila, že niečo nie je v poriadku.

V júni 2025 absolvovala biopsiu s negatívnym výsledkom. Mohla si vydýchnuť. Mohla uveriť, že obavy boli zbytočné a že tým sa celá nepríjemná kapitola skončila. Lenže jej problémy neprestávali. Neskôr sa ukázalo, že prvý výsledok bol falošne negatívny a ďalšie vyšetrenia napokon priniesli diagnózu, ktorá jej život obrátila naruby.

„Nie každá rakovina sa ohlási svojimi typickými príznakmi. O to dôležitejšie je poznať svoje prsia, vnímať ich zmeny a pri pretrvávajúcich ťažkostiach sa ozvať,“ zdôrazňuje Zuzka a upozorňuje, že samovyšetrenie nemôže nahradiť odborné vyšetrenie ani pravidelný mamografický skríning. Žena môže mať ochorenie aj bez akýchkoľvek príznakov, preto je účasť na odporúčaných preventívnych vyšetreniach veľmi dôležitá.

Ženám, ktoré mamografiu odkladajú zo strachu, Zuzka odkazuje jediné: „Je lepšie vedieť, na čom sme, než báť sa toho, čo by mohlo prísť.“

Opora v odbornosti

Diagnóza priniesla do Zuzkinho života obrovský strach. S odstupom času hovorí, že napriek všetkému mala šťastie na ľudí. Na chirurga MUDr. Mariána Karabu a onkologičku MUDr. Miroslavu Malejčíkovú, ktorí jej pomohli zorientovať sa v situácii, keď emócie prevyšovali schopnosť pokojne premýšľať.

„Keby bolo rozhodnutie iba na mne, dala by som si odstrániť oba prsníky. Mala som však pri sebe tím lekárov, ktorí mi vysvetlili, čo je v mojom prípade medicínsky potrebné, a pomohli mi rozhodovať sa podľa odborných faktov, nie pod vplyvom strachu.“

Po odbornom posúdení podstúpila prsník zachovávajúcu operáciu. Nádor bol hormonálne pozitívny a HER2-negatívny. Onkologička sa rozhodla doplniť genomické vyšetrenie MammaPrint, ktorého výsledok ukázal nízke riziko recidívy. Aj vďaka nemu bolo možné presnejšie nastaviť ďalší postup, bez nutnosti chemoterapie. „Liečba nie je iba sledom medicínskych výkonov. Je to obdobie, počas ktorého človek potrebuje rozumieť tomu, čo sa s ním deje, vedieť, prečo jednotlivé kroky podstupuje, a mať okolo seba ľudí, ktorým môže veriť. Ja som to šťastie mala,“ vraví.

Po ukončení rádioterapie Zuzka pokračuje v dlhodobej zaisťovacej hormonálnej liečbe, ktorej cieľom je znížiť riziko návratu ochorenia – či už lokálneho, alebo vzdialeného v podobe metastáz. „Dnes sa už nevnímam ako pacientka, ale ako vyliečená žena. Hormonálna liečba pre mňa neznamená, že ochorenie stále trvá, ale že robím dôležitý krok na zníženie rizika jeho návratu,“ vysvetľuje.

Znovu si našla cestu k vlastnému telu

Po operácii a rádioterapii sa k bežnému životu aj pohybu vracala pomaly a s rešpektom. Začínala chôdzou a kardio cvičením, neskôr sa vďaka trénerovi Viktorovi Olivovi a fyzioterapeutke Jessice Zatlkajovej postupne dostala k pravidelnému silovému tréningu. Ten má pre ňu osobitný význam aj v súvislosti s hormonálnou liečbou. Výrazný pokles hladiny estrogénu môže urýchľovať úbytok kostnej hmoty a zvyšovať riziko osteoporózy. Pravidelný pohyb pomáha udržiavať pevnosť kostí, svalovú silu aj celkovú fyzickú kondíciu. Významný prínos má aj pre psychiku – môže priniesť viac energie a pomôcť lepšie zvládať zmeny nálad spôsobené hormonálnou liečbou. „Keď sa hýbem a svoj čas napĺňam vecami, ktoré majú pre mňa zmysel, cítim sa lepšie a mám viac energie. Učím sa pritom vnímať aj svoje potreby a bez výčitiek dať seba na prvé miesto.“

Prevencia ako starostlivosť o vlastný život

Keď sa Zuzky spýtate, čo by poradila ženám, ktoré samovyšetrovanie stále odkladajú, odpovie jednoducho: netreba čakať! „Nie každá bolesť znamená rakovinu. Nie každý výtok znamená nádor. Ale žena, ktorá pozná svoje telo, okamžite spozornie, keď je niečo odrazu inak. A potom treba urobiť ďalší krok – vyhľadať lekára.“ Rovnako dôležité je neodkladať preventívne vyšetrenia len preto, že sa cítime zdravo. Skríning je určený práve ženám bez príznakov, pretože ochorenie môže určitý čas prebiehať bez viditeľných ťažkostí.

Zo skúšky, ktorou si Zuzka prešla, vyšla silnejšia, pokojnejšia a odhodlanejšia. Pre svoje dve deti. Pre svojich blízkych. Pre všetky chvíle, ktoré ešte prídu. Dnes je súčasťou tímu NIE RAKOVINE, kde podporuje ženy, ktoré prechádzajú podobnou životnou skúsenosťou. Sama vie, aké dôležité je v takej chvíli dostať správne informácie, odbornú pomoc a stretnúť človeka, ktorý skutočne rozumie tomu, čím si žena prechádza.

Zuzkin príbeh je pripomienkou, že vlastné zdravie treba dať na prvé miesto.

Že prevencia nie je priznanie strachu, ale prejav zodpovednosti voči sebe.

Že samovyšetrenie je jednoduchý spôsob, ako lepšie spoznať svoje telo.

Že preventívne vyšetrenie môže odhaliť ochorenie v čase, keď je liečiteľné.

A že ak sa niečo zmení, treba hľadať odpoveď.

Za každou diagnózou je totiž človek, ktorý môže dostať ďalšiu šancu – na liečbu, na život, rodinu, na svojich blízkych, na plány, ktoré ešte nestihol uskutočniť.

Zuzka túto šancu dostala. A robí všetko pre to, aby ju dostali aj ďalšie ženy.