Skvelá herečka Jana Oľhová nechodí rada po lekároch, ale premôže sa, lebo vie, že zdravie máme len jedno. Prehovorila o tom práve teraz, v novembri, ktorý je mesiacom povedomia o rakovine pľúc. Jej brat, Marián Geišberg jej podľahol presne pred piatimi rokmi.
Patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia na Slovensku a hoci o nej vieme, že postihuje mužov, i ženy, starých i mladých a aj nefajčiarov, predsa len je fajčenie absolútne najväčším rizikovým faktorom. Podľa prieskumu agentúry FOCUS v roku 2023 je na Slovensku z celkovej populácie až 23% fajčiarov! Marián Geišberg, výrazný herec aj hudobník, bol takisto silný fajčiar, ktorý len potvrdil smutný fakt: „V dôsledku fajčenia vzniká 90% prípadov rakoviny pľúc u mužov a 80% prípadov u žien,“ hovorí doc. MUDr. Vladimír Bella, PhD. z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave. A ako je na tom s fajčením Jana Oľhová? „Najviac mi chutili zakázané cigarety za gymnáziom na Myjave, potom počas štúdia herectva, keď sme fajčili všetci a veľa.… Nikdy som ale nebola na fajčení závislá. Pri deťoch som fajčiť celkom zabudla. Dnes, keď sú už dospelé, si paradoxne s nimi občas pofajčím na balkóne...“ priznáva úprimne. K umeleckému prostrediu tie cigarety akosi patria, čo si budeme hovoriť. Smrť brata je pre ňu stále veľmi citlivá téma a tak na otázku, či sa o seba odvtedy viac stará odpovedá: „Nie som veľmi opatrná, neviem myslieť na to, že si mám "dávať pozor". Nechodím rada k lekárovi, ale podarilo sa mi po dlhých rokoch aspoň absolvovať preventívnu prehliadku. Vyzerá to tak, že som zdravá… ale ktovie?“ usmieva sa. Herečku uvidíme čoskoro v silnom filme podľa skutočných udalostí, Neklopať. Stvárňuje tu doktorku, onkologickú pacientku, ktorá počas pandémie odmietne ošetriť chlapca, ktorého mama nebola zaočkovaná. Režíroval ho šikovný študent, Matej Kováč: „Film som ešte nevidela vo finálnej fáze, ale Matej je skvelý a citlivý mladý muž, otvára dôležité témy. Som rada, že som mohla byť súčasťou jeho výpovede,“ hovorí Jana Oľhová.
Ročne u nás pribudne zhruba 3000 pacientov a pacientiek s diagnózou rakovina pľúc a každý rok jej podľahne viac ako 2000 ľudí. Prečo prichádzajú až tri štvrtiny pacientov k lekárovi neskoro? Lebo táto rakovina nebolí. Ohlási sa až neskôr, napríklad neutíchajúcim kašľom. Doc. MUDr. Ivan Solovič,CSc., svetová kapacita v oblasti tuberkulózy a pľúcnych chorôb apreto upozorňuje: „Každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, by mal byť vyšetrený pľúcnym lekárom. Takisto zmena kvality dýchania, dýchavičnosť, či pískanie na prieduškách.“
Liečba závisí od štádia, v ktorom sa karcinóm zachytí. V skorých štádiách je chirurgická, čiže sa odstráni nádor aj s okolitým pľúcnym tkanivom a lymfatickými uzlinami. Možno si spomínate, že takýto zákrok podstúpili napríklad aj Libuše Šafránková, či Václav Havel. MUDr. Michal Urda, primár Oddelenia pneumológie a ftizeológie z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici hovorí, že pokročilejšie neoperovateľné štádiá, ktorých je žiaľ väčšina, sa liečia omnoho zložitejšie. „Na výber podľa špecifík nádoru a stavu pacienta je chemoterapia, imunoterapia, kombinácia imunoterapie s chemoterapiou a cielená liečba. V niektorých prípadoch je potrebná aj kombinácia s rádioterapiou.“ Rakovina pľúc tak ostáva závažným a najťažšie liečiteľným typom rakoviny. A mať túto diagnózu znamená u nás nielen boj o čas, ale aj boj so systémom a veternými mlynmi. Pacienti majú šancu na dlhší a kvalitnejší život jedine vďaka modernej diagnostike a liečbe, lenže kým inovatívna cielená biologická liečba ako aj imunoterapia je v zahraničí štandard, u nás je, na rozdiel od ostatných krajín EU, veľká časť moderných onkologických terapií nedostupná. “Nikomu nebeží čas rýchlejšie ako onkologickým pacientom. Ráta sa každý deň. Naši pacienti úpenlivo čakajú na skoré zaradenie inovatívnych terapií medzi používané a uhrádzané lieky aj na Slovensku. Spomínaná cielená liečba sa dokáže presne zamerať na mutácie potvrdené v nádorových bunkách a cielene ich zabíjať. Novšie generácie liekov z tejto skupiny ponúkajú vyššiu účinnosť a lepšiu kvalitu života.“ hovorí Jana Pifflová Španková z pacientskeho združenia NIE RAKOVINE, ktoré dlhodobo bojuje za práva a lepší život pre všetkých onkologických pacientov.
Medzi rizikové faktory patria znečistené ovzdušie, rodinná anamnéza, niektoré povolania a ochorenia pľúc, ale najväčším je jednoznačne fajčenie. Prestať je ťažké, pre mnohých nemožné, o čom svedčí aj to, že hoci 70% fajčiarov chce prestať fajčiť, drvivá väčšina to nedokáže. Závislosť od nikotínu je tak silná, že 64% fajčiarov s už diagnostikovaným karcinómom pľúc vo fajčení aj naďalej pokračuje!
Za vznik závislosti na tabaku je zodpovedný najmä nikotín, za jeho škodlivé následky, medzi nimi i nádorové ochorenia, sú zodpovedné toxíny a karcinogény v horiacom tabakovom dyme. Ako súčasť pomoci v procese odvykania od fajčenia môžu fungovať alternatívne formy - bezdymové alternatívy, ktoré eliminujú horenie a spaľovanie tabaku (štandardne okolo 500°C), ale nahrievajú ho pri teplote 350°C. Validačné toxikologické štúdie dokázali, že aerosól, ktorý pri tom vzniká, obsahuje o 97 % menej rakovinotvorných zlúčenín, než cigaretový dym. Prezidentka organizácie NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková zdôrazňuje, že síce bezdymové alternatívy sú menej škodlivé, to ale neznamená, že sú úplne bezpečné. „Stále platí, že fajčenie môže byť prvý krok k rakovine, najlepšie je preto nikdy nezačať. A ak človek dokáže prestať fajčiť, významne tým zníži riziko vzniku rakoviny pľúc a ďalších nádorových ochorení. Myslíme si však, že je etické, ak odborníci pacientom, ktorí napriek všetkej snahe zostávajú závislými od nikotínu, ponúknu redukciu alternatívnymi formami - v zmysle princípu znižovania rizík poškodenia zdravia.“
