Podujatie Trans Danube Swim počas uplynulej nedele napísalo svoj 13. ročník. So silnou podporou našej ambasadorky pohybu a zdravého životného štýlu, olympijskej lukostrelkyne Alexandry Longovej a olympijského plavca Richarda Nagya sme boli pri tom aj my! Náš plavecký „trojlístok“ doplnila aj naša Janka Hrdličková. Tá sa nám zdôverila o svojej motivácii a svojich pocitoch.
„Vstupovala som do vody s obavami. V hlave mi vírila opakovane jedna a tá istá myšlienka: zvládnem to? Predo mnou to zvládli stovky ľudí, vyšli na druhej strane zdraví a šťastní... budem patriť medzi nich?
Počas plávania som myslela na ľudí, ktorým je diagnostikovaná rakovina. Okrem choroby, ktorú začínajú liečiť (a mnohí aj nie), majú strach. Obavy. Otázky. Pocit osamelosti v novej životnej situácii.
Je úplne prirodzené mať strach z neznámeho. Najviac ma prenasledovala obava z prúdu, z prípadných vodných vírov. Ale aj strach z toho, či to fyzicky zvládnem. Myslela som na tých, čo v tom istom okamihu ležia v nemocnici, sedia v aplikačnej miestnosti alebo sú doma a podstupujú liečbu s vierou, že im pomôže. Pre mňa to bolo pár stovák metrov s tým, že som stále videla breh pred sebou. Videla som svoj cieľ a plávala som k nemu. Po vojdení do Dunaja som vedela, že to dokážem, pretože som trénovala niekoľko týždňov. Rakovina sa však nedá natrénovať. Ani liečba. Ani strach o život. A čo prežívajú tie a tí, ktorí sa opakovane liečia? Toľko otázok, toľko emócií...
Prežila som iba maličký zlomok pocitov, ktoré prežívajú onkologické pacientky a pacienti. So všetkou pokorou a rešpektom voči nim priznávam, že ja som tie svoje strachy nechala na brehu hneď po vstupe do vody. Len čo som sa ponorila do prúdu a nechala som sa unášať, tak som cítila pocit bezpečia a istoty – vedela som, že na druhú stranu preplávam. Tak veľmi by som tento istý pocit dopriala všetkým pacientom, ktorí podstupujú liečbu! Možnosť odhodiť strach, obavy a neistotu. A mať pred sebou pevný breh, ktorý znamená vyliečenie. Áno, každý má nárok na vlastné prežívanie pocitov, pretože skúsenosť je neprenosná. Ako spieva David Gahan z Depeche Mode: Try walking in my shoes – skús kráčať v mojich topánkach.
Keď som vyšla po schodoch na druhom brehu, čakali ma tam priateľky a priatelia v dave tisícok ľudí. Pacienti kráčajú po svojej ceste k vyliečeniu častokrát osamelo, bez povšimnutia. Možno je to naša suseda alebo ten pán z obchodu, ktorého poznáme z videnia dlhé roky. Možno je to šofér autobusu, čo nás vezie. Alebo učiteľka v škole. Ročne je na Slovensku asi 40 000 ľudí nových pacientov s rakovinou. To je desaťkrát viac ako nás plávalo v Dunaji. Každá a každý z nich si zaslúži dostať tú najlepšiu liečbu a opateru, aká je v danom okamihu možná.“
Ďakujeme Alex a Rišovi za ich fantastickú podporu!
Pozrite si reportáž priamo z podujatia, v ktorej obaja vystupujú.
Krátke video priamo z podujatia nájdete TU.
Európska charta práv pacienta: Právo na inovácie – Každý jednotlivec má právo na prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód, v zmysle medzinárodných noriem, a nezávisle na ekonomických alebo finančných okolnostiach. Viac o právach pacientov nájdete TU.
