Liečba

Aké sú liečebné možnosti karcinómu prsníka?

Liečba bude závisieť od veľkosti, lokalizácie a počtu nádorov a od patológie (podtyp, stupeň - grade a prítomnosť biomarkerov) nádoru, ako aj od veku a celkového zdravotného stavu. Liečba multidisciplinárnym a špecializovaným tímom zlepšuje prežívanie a kvalitu života.

a) Chirurgická liečba

Dva druhy operácií pre karcinóm prsníka sú prsník zachovávajúca operácia, pri ktorej chirurgický tím odstráni nádor, ale snaží sa zachovať čo možno najviac, ako sa dá z prsníka, alebo mastektómia, pri ktorej sa odstráni celý prsník. Ak pri zobrazovacích vyšetreniach lymfatické uzliny v pazuche vyzerajú byť nepostihnuté karcinómom, môže sa vykonať operačná technika nazývaná biopsia sentinelových lymfatických uzlín.

Týmto sa identifikuje najvýznamnejšia (sentinelová strážna) lymfatická uzlina a vyšetrí sa. Ak sa v nej nezistí rakovina, ostatné lymfatické uzliny sa nevyberú, ale ak sa zistí rakovina v tejto lymfatickej uzline, pravdepodobne bude potrebné vybrať viaceré uzliny (takzvaná axilárna disekcia, odstránenie lymfatických uzlín z podpazušia). Pacientkam podstupujúcim mastektómiu by sa mala ponúknuť okamžitá alebo odložená rekonštrukcia prsníka, s výnimkou typu zápalového karcinómu prsníka.

b) Rádioterapia

Rádioterapia je typ liečby využívajúci ionizujúce žiarenie, ktorá poškodzuje DNA rakovinových buniek, čo zapríčiní ich odumretie. Rádioterapia sa zvyčajne podáva po prsník zachovávajúcej operácii a tiež sa môže podávať po mastektómii. Rádioterapia sa môže poskytnúť aj pacientkam s lokálne-pokročilým ochorením, ktoré ostáva neoperovateľné po systémovej liečbe, a môže byť zvažovaná u určitých pacientov s metastatickou chorobou na liečbu symptómov primárneho nádoru alebo vzdialených metastáz a zlepšenie kvality života.

Rádioterapia po prsník zachovávajúcej operácii sa zvyčajne podáva ako celoprsníková rádioterapia (WBRT, anglicky „Whole Breast RadioTherapy“). Pacientkam považovaným za vysoko rizikové k recidíve a už podstúpili WBRT, sa môže podať tzv. ‘boost’ - radioterapia – ide o extra, nízko dávkové žiarenie namierené špecificky do miesta, odkiaľ bol odstránený nádor. Toto sa dá podobne ako pri WBRT, urobiť externou rádioterapiou alebo brachyterapiou, pri ktorej sa zdroj radiácie umiestni na krátky čas do tkaniva prsníka, aby sa aplikovala interná rádioterapia cielená iba na tenký okraj tkaniva obklopujúceho miesto operácie. Pacientky považované za nízko rizikové pre rekurenciu (opätovný návrat ochorenia po liečbe) môžu namiesto toho dostať krátkodobú rádioterapiu s použitím techniky nazývanej „akcelerovaná parciálna rádioterapia prsníka“ (APBI – anglicky “accelerated partial breast irradiation“) Táto liečba trvá kratšie ako WBRT a redukuje vystavenie zdravého tkaniva prsníka a ostatných orgánov hrudníka (t.j. srdce, pľúca) žiareniu, čím znižuje riziko dlhodobých vedľajších účinkov. Niektoré pacientky po mastektómii potrebujú aj rádioterapiu, lebo sa u nich vyskytujú faktory zvyšujúce riziko návratu rakoviny. Vykonáva sa podobne ako rádioterapia po prsník zachovávajúcej operácii.

c) Systémová terapia

V závislosti od typu a štádia choroby existuje viacero typov systémovej terapie vhodných pre liečbu.

c1. Chemoterapia

Chemoterapia ničí rastúce, deliace sa rakovinové bunky a používa sa v liečbe u väčšiny triple negatívnych, HER2 pozitívnych a luminálnych B typov karcinómov prsníka. Chemoterapia sa zvyčajne podáva každé 1-3 týždne ako intravenózna infúzia. Niektorým pacientkam môže byť ponúknutá dodatočná perorálna chemoterapia po ukončení štandardnej intravenóznej chemoterapii.

c2. Hormonálne terapie

Hormonálne (tiež endokrinné) terapie majú za cieľ redukovať účinky estrogénu u ER pozitívnych karcinómov prsníka. Toto je najčastejšie používaný typ systémovej liečby pre ER pozitívne nádory, tiež nazývané od hormónov závislé nádory. Existuje množstvo dostupných typov endokrinnej terapie, ktorá sa užíva perorálne alebo formou injekcií:

  • Selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERMs) blokujú ER na bunkách prsníka, aby zabránili väzbe estrogénu na receptory. Tamoxifén je typom SERM.
  • Selektívne downregulátory estrogénových receptorov (SERDs), ako je fulvestrant, účinkujú podobným spôsobom ako SERMs, tiež znižujú počet ER.
  • Supresia funkcie vaječníkov pomocou analógov gonadotropín-uvoľňujúceho hormónu alebo operačným spôsobom, ktorý môže byť ponúknutý pre pre - a perimenopauzálne ženy, aby sa znížil prísun estrogénu z vaječníkov do nádoru.
  • Inhibítory aromatázy redukujú produkciu estrogénu v tkanivách a orgánoch iných ako vo vaječníkoch. Sú účinné iba u postmenopauzálnych žien, pokiaľ nebola potlačená funkcia vaječníkov (hladiny estrogénu sú umelo znížené) u premenopauzálnych žien. Anastrozol, letrozol a exemestán sú inhibítory aromatáz.

c3. Inovatívna terapia v skupine pacientiek s tzv. pozitivitou hormónových receptorov.

Pokročilý karcinóm prsníka je v súčasnosti považované za nevyliečiteľné ochorenie a jeho príčina, rovnako ako pri iných typoch karcinómov, je zatiaľ neznáma. Toto ochorenie sa síce nedá vyliečiť, avšak s príchodom a dostupnosťou inovatívnych liekov sa stáva chronickým ochorením a to hlavne v skupine pacientok s tzv. pozitivitou hormónových receptorov. Znamená to, že pomocou pridania inhibítora CDK4/6 k hormónovej liečbe je aj v pokročilom a metastatickom štádiu ochorenia možné dosiahnuť kontrolu nad ochorením – blokovať rast nádoru a oddialiť zhoršenie ochorenia. Zároveň je touto inovatívnou kombinovanou liečbou možné dosiahnuť zmiernenie príznakov ochorenia a zároveň udržať prijateľnú kvality života, aká je pri na Slovensku v súčasnosti používanej hormónovej liečbe monoterapiou. Podľa súčasných odporúčaní Európskej spoločnosti klinickej onkológie (ESMO), ako aj Americkej spoločnosti pre klinickú onkológiu (ASCO), by štandardom iniciálnej terapie pokročilého karcinómu prsníka pozitívneho na hormonálne receptory (HR+) a negatívneho na receptor 2 ľudského epidermálneho rastového faktora (HER2-) mala byť terapia pozostávajúca z kombinácie hormónovej liečby a cielenej liečby inhibítormi CDK4/6. Takáto kombinovaná liečba predstavuje štandard v mnohých krajinách Európskej únie a v rámci krajín V4, jedine Slovensku takáto kombinovaná hormónová a cielená liečba nie je kategorizovaná a tým pádom ani rovnako dostupná pre všetkých pacientov. Na poslednom najväčšom európskom odbornom podujatí organizovaným Európskou spoločnosťou klinickej onkológie (ESMO), ktoré sa uskutočnilo tento rok koncom septembra, boli prezentované nové výsledky inovatívnej liečby, kombinovanej hormónovej a cielenej liečby s inhibítormi CDK4/6, pacientok s pokročilým HR+, HER2- karcinómom prsníka, ktoré jednoznačne preukázali účinnosť takejto kombinovanej liečby a jasne potvrdili jej prínos v celkovom prežívaní pacientok. Tieto skutočnosti znamenajú, že inovatívna kombinovaná hormónová a cielená liečba umožňuje pacientkám žiť dlhšie a prežiť viac času so svojimi najbližšími.

c4. Cielená (targetová) terapia

Cielená terapia je použitie liekov, ktoré blokujú v nádorových bunkách špecifické signálne dráhy podporujúce rast buniek. V liečbe karcinómu prsníka sú používané mnohé formy cielenej terapie:

  • Anti-HER2 látky účinkujú na HER2 receptor zablokovaním signalizácie a redukcie množenia buniek u HER2 pozitívnych karcinómov prsníka. Trastuzumab, lapatinib, pertuzumab a trastuzumab emtansin (T-DM1) sú v súčasnosti používané anti-HER2 látky. Neratinib je nová anti-HER2 látka, ktorá sa môže tiež použiť na liečbu HER2 pozitívnej choroby.
  • Inhibítory cyklín-dependentných kináz 4/6 (CDK4/6) redukujú množenie buniek v nádoroch. Palbociklib, ribociklib a abemaciklib sú inhibítory CDK4/6 používané v liečbe ER pozitívnych, HER2 negatívnych karcinómu prsníka. Inhibítory CDK4/6 sa pre dosiahnutie lepšieho liečebného výsledku kombinujú s hormonálnou terapiu. Takáto kombinovaná liečba predstavuje terapiu, ktorá v súčasnosti umožňuje pacientkam s ER pozitívnym, HER2 negatívnym pokročilým karcinómom prsníka najdlhšie prežívanie bez progresie ochorenia a významne predlžuje ich celkové prežívanie.
  • Inhibítory mTOR (cicavčí cieľ rapamycínu), ako je everolimus, redukujú rast a množenie nádorových buniek stimulovaných cez mTOR signalizáciu.
  • Inhibítory poly ADP-ribóza polymerázy (PARP) sťažujú nádorovým bunkám schopnosť opravovať poškodenú DNA, čo môže viesť k zániku bunky. Olaparib a talazoparib sú nové PARP inhibítory, ktoré sa môžu použiť na liečenie niektorých pacientok s BRCA mutáciou.
  • Inhibítory vaskulárneho endoteliálneho rastového faktoru (VEGF), ako je bevacizumab, zabraňujú nádorom vytvárať v nádore krvné cievy, čim ich vyhladuje od kyslíka a živín, ktoré potrebujú k ďalšiemu rastu.

d) Imunoterapia

Protinádorová imunoterapia je použitie liekov, ktoré stimulujú vlastný imunitný systém pacienta k tomu, aby účinnejšie rozpoznával a zničil rakovinové (nádorové) bunky. Imunoterapia sa môže použiť na liečbu niektorých druhov rakoviny prsníka.

Dôležitou súčasťou imunitného systému je jeho schopnosť zabrániť útoku na normálne zdravé bunky v tele. Na tento účel používa tzv. „kontrolné body“ - proteíny v imunitných bunkách, ktoré je potrebné zapnúť (alebo vypnúť), aby sa spustila imunitná reakcia. Bunky rakoviny prsníka niekedy používajú tieto kontrolné body, aby sa vyhli útokom imunitného systému. Lieky, ktoré sa zameriavajú na tieto „kontrolné body“, známe ako imunoterapia, pomáhajú obnoviť imunitnú odpoveď proti bunkám rakoviny prsníka.

Atezolizumab sa zameriava na PD-L1, proteín, ktorý sa nachádza na niektorých nádorových bunkách a imunitných bunkách. Blokovanie tohto proteínu môže pomôcť zvýšiť imunitnú odpoveď proti nádorovým bunkám rakoviny prsníka. To môže zmenšiť niektoré nádory alebo spomaliť ich rast. Atezolizumab sa môže používať spolu s chemoterapiou (paklitaxel viazaný na albumín, nab-paklitaxel) u pacientov s pokročilým trojnásobne negatívnym nádorom prsníka (TNBC, tripple negative breast cancer), ktorých nádor vytvára proteín PD-L1.

Ďalšími predstaviteľmi imunoterapie sú pembrolizumab, nivolumab, avelumab a durvalumab, ktoré sú zatiaľ schválené v liečbe iných druhov nádorov. Nové informácie o imunoterapii v liečbe rôznych typov rakoviny prsníka v rôznych štádiách sa očakávajú v najbližších mesiacoch a rokoch, kedy budú známe výsledky viacerých klinických štúdií, ktoré v súčasnosti prebiehajú.

e) Ostatné liečby

Pacientky s kostnými metastázami by mali byť liečené s liekmi modifikujúcimi kosti, ako sú bisfosfonáty alebo denosumab, v kombinácii s doplnkami kalcia a vitamínu D. Tieto látky spevňujú kosti, redukujú bolesť kostí a riziko zlomenín. Bisfosfonáty sa používajú tiež v pooperačnej liečbe včasného karcinómu prsníka, keďže môžu znížiť riziko rekurencie (opätovného návratu ochorenia).

Chceme dostupnú modernú liečbu ako majú pacientky v okolitých európskych krajinách

Aliancia NIE RAKOVINE chce upriamiť pozornosť verejnosti aj na nízku dostupnosť inovatívnej liečby tzv. „ciklibmi“ pre pacientky s metastatickým karcinómom prsníka. Ide o cielenú molekulárnu liečbu zameranú na zastavenie rozmnožovania sa karcinogénnych buniek a poskytuje sa onkologickým pacientkam od roku 2016 napríklad v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku či dokonca v Rumunsku a Kazachstane. U nás nie je stále kategorizovaná a poskytuje sa pacientkam len na výnimku odsúhlasenú zdravotnými poisťovňami.

V okolitých krajinách Európy sú už dostupné ďalšie nové moderné spôsoby liečby, ktoré zlepšujú vyhliadky onkologických pacientok s rakovinou prsníka na lepší a dlhší život, niektoré aj na vyliečenie. Naše aktivity prinesú viac podpory a informácií, napríklad o aktuálne dostupnej modernej liečbe, medicínskych postupoch a metódach. Chceme, aby aj slovenskí pacienti dostávali túto liečbu v porovnateľnom čase ako v okolitých krajinách. Skrátenie času, skrátenie čakania znamená viac šancí na život.

Je potrebné urobiť viac aj pre pacientky s HER2-pozitívnym včasným nádorom prsníka, ktoré sú vystavené vysokému riziku návratu ochorenia. Je potrebné, aby im pred samotným operačným zákrokom bola čo najskôr poskytnutá najlepšia dostupná liečba pre zlepšenie ich šance na vyliečenie. Slovenským ženám by mal byť poskytnutý pohodlnejší prístup k liečebnej starostlivosti. Vždy, keď je to možné, mali by mať možnosť zvoliť si orálnu či podkožnú (subkutánnu) formu podávania liečby namiesto vnútrožilovej (intravenóznej) liečby. Tiež by výrazne pomohlo, ak by ženy mohli uprednostniť domácu starostlivosť pred ambulantnou starostlivosťou. V tomto období sa tak zníži ich vystavenie nebezpečenstvu nákazy COVID-19 počas liečby. Výrazne by im to ušetrilo aj čas i námahu pri liečbe vďaka kratšiemu podávaniu a aj oveľa kratšiemu, len niekoľkominútovému, pozorovaniu po podaní lieku. Ženy by tak strávili kratší čas v nemocnici, bolo by možné zvýšiť kapacitu pracovísk, zlepšiť využitie a zmenšiť vyčerpanie personálu na onkologických klinikách.