Do plánovania liečby sa vždy zapájajú odborníci z viacerých medicínskych odborov. Je veľmi potrebné a dôležité, aby na liečbe pacienta už od začiatku úzko spolupracovali urológ a onkológ.
Presná liečba závisí od štádia rakoviny, charakteristík zhubného nádoru a rizikových faktorov na strane pacienta.
V týchto štádiách je nádor obmedzený na povrchovú vrstvu steny močového mechúra a neprerastá do svaloviny. Hlavným cieľom liečby je chirurgicky odstrániť nádor pomocou TURBT. Odporúča sa aj zaisťovacia (adjuvantná) liečba mitomycínom C, ktorá sa do močového mechúra aplikuje lokálne (nazývaná ajdjuvantná intravezikálna terapia), a ktorá znižuje riziko recidívy alebo progresiu ochorenia. Tiež sa môže podávať Bacillus Calmette-Guérin (BCG) podľa rizikovej skupiny. U pacientov vo vysoko rizikovej skupine sa môže zvážiť cystektómia.
Druh použitej adjuvantnej terapie* závisí od rizika progresie a recidívy: pre každého pacienta s ochorením v štádiu 0 alebo v štádiu I sa vypočíta pomocou skórovacieho systému založeného na niekoľkých nádor-špecifických charakteristikách. Nízkogradové nádory zvyčajne neprogredujú do pokročilého štádia a len zriedka vedú k smrti pacienta. Vysokogradové karcinómy močového mechúra sa liečia agresívnejšie ako nízkogradové karcinómy a s oveľa vyššou pravdepodobnosťou vedú k smrti pacienta.
Svalovinu infiltrujúce karcinómy prerastajú do svalovej vrstvy steny močového mechúra. Štandardnou liečbou svalovinu-infiltrujúceho ochorenia je radikálna cystektómia s rozšírenou lymfadenektómiou, teda operácia, pri ktorej sa spolu s močovým mechúrom obvykle odstránia aj okolité (regionálne) lymfatické uzliny. Podávanie kombinovanej chemoterapie, ktorej základom je cisplatina, pred chirurgickým zákrokom (tzv. neoadjuvantná liečba), môže viesť k zmenšeniu objemu nádoru v močovom mechúre, rovnako môže zničiť mikroskopické nádorové ložiská mimo močového mechúra a predĺžiť prežívanie pacienta. Adjuvantná (zaisťovacia) chemoterapia na báze cisplatiny môže byť možnosťou pre vysoko rizikových pacientov, ktorí nedostali neoadjuvantnú chemoterapiu.
Orgán-zachovávajúca liečba je možnosťou pre pacientov, ktorí nesúhlasia s cystektómiou. V tom prípade sa cystektómia robí iba u tých pacientov, u ktorých nebola nechirurgická liečba úspešná. Orgán-zachovávajúca liečba je taktiež paliatívnou možnosťou pre pacientov, ktorí nie sú vhodní na operáciu.
Svalovinu-infiltrujúce ochorenie sa najčastejšie lieči pomocou integrovanej liečby. Zákrok TURBT sa zvyčajne kombinuje s rádioterapiou a chemoterapiou. TURBT sa môže používať aj samostatne alebo len s rádioterapiou alebo len s chemoterapiou.
Orgán-zachovávajúca liečba vedie k zvýšeniu kvality života a je spojená s mierou 5-ročného prežívania bez ochorenia približne 50%. Miera celkového 5-ročného prežívania je 50%–60%, pričom tri štvrtiny prežívajúcich pacientov majú zachovaný funkčný močový mechúr.
Ak sa karcinóm rozšíril mimo močového mechúra a regionálnych lymfatických uzlín do iných častí tela, hovoríme o metastatickom karcinóme. V liečbe metastatického ochorenia sa používa systémová chemoterapia, ktorej cieľom je zmierniť ťažkosti chorého zmenšením objemu nádorového ochorenia a predĺžiť prežívanie.
Používa sa tiež imunoterapia a inhibítory kontrolných bodov imunitného systému.
Imunoterapiu označujeme aj pojmom biologická liečba. Jej cieľom je podporiť prirodzený imunitný systém organizmu tak, aby bol schopný bojovať s nádorovým ochorením.
Štandardným imunoterapeutikom v liečbe karcinómu močového mechúra sú oslabené baktérie BCG podobné baktériám spôsobujúcim tuberkulózu. BCG sa aplikuje pomocou katétra priamo do močového mechúra, kde sa prichytí na vnútornú stenu močového mechúra a stimuluje imunitný systém k tomu, aby ničil rakovinové (malígne) bunky. Nežiaduce účinky imunoterapie môžu pripomínať príznaky chrípky, patria k nim zimnica, zvýšená teplota a únava. Rovnako sa môže vyskytnúť pálenie pri močení (dyzúria) alebo krv v moči (hematúria).
Napriek pomerne dobrým výsledkom liečby kombinovanou chemoterapiou na báze platiny pri liečbe pacientov s metastatickým ochorením môže dôjsť k rozvoju ochorenia. Medián celkového prežívania je v takom prípade 14 mesiacov a 5 ročné prežívanie je nízke - u menej ako 15 percent pacientov. Mnohí pacienti s metastatickým karcinómom močového mechúra by preto potrebovali iné, alternatívne, možností liečby prvej línie.
Od roku 2017 sa u pacientov s lokálne pokročilým alebo metastatickým urotelovým karcinómom používa v liečbe prvej a/alebo druhej línie niekoľko inhibítorov imunitných kontrolných bodov.
Proteín PD-1 zabraňuje imunitnému systému ničiť malígne bunky. Po znefunkčnení proteínu PD-1 alebo jeho ligandu (PD-L1) pomocou nových liekov môže imunitný systém nádorové bunky rozpoznať a zničiť. Niektoré inhibítory kontrolných bodov sa už v súčasnosti považujú za štandardnú liečbu, iné sú stále v klinickom skúšaní.
Pre pokročilé alebo metastatické ochorenie odborné usmernenia ESMO v prvej línii odporúčajú: kombináciu chemoterapie, po ktorej nasleduje udržiavacia liečba PD-L1 inhibítorom ako štandardná liečba.
Donedávna neexistoval žiadny štandard liečby v druhej línii liečby a v následnej liečbe metastatického ochorenia. Avšak od roku 2017 sú inhibítory imunitných kontrolných bodov odporúčanou možnosťou liečby metastatického ochorenia.
Na Slovensku však pacienti s pokročilým metastatickým karcinómom nemajú možnosť liečby inhibítormi imunitných kontrolných bodov uhrádzanej zdravotnými poisťovňami. Podobne ako u nás nie sú k dispozícii mnohé iné moderné lieky na onkologické diagnózy, ktoré sú bežne dostupné v iných krajinách Európy. Potreba mať k dispozícii ďalšie liečebné možnosti aj pre pacientov s pokročilým nádorovým ochorením močového mechúra, ktoré by im priniesli dlhšie a kvalitnejšie prežívanie, tak zostáva nenaplnená.
